Uf. Je za mnou ďalšia nedeľa bez môjho milovaného človeka.
To znamená strávená v znamení učenia, cvičenia na gitare, potulovania sa po byte, jedenia a iných činností medzi štyroma stenami. A akoby toho nebolo dosť, vonku bolo hnusne, a nemohla som si ani spraviť radosť preháňaním sa na on-linoch. No a tá posledná kvapka? Bolí ma hrdlo! Zase nebudem môcť spievať.
Posledná chrípka ma na 2 mesiace skoro úplne odstavila. Teraz si nemôžem dovoliť vypadnúť, veď o mesiac mám koncoročné skúšky. Ach jaj! Ostáva len dúfať.
Ale aby som nebola taká pesimistická... Zajtra má byť slnečno. A hoci aj tak deň strávim medzi múrmi školy, aspoň pohľad z okna nebude taký deprimujúci. A ďalším svetlým bodom je piatok, keď prekvapím človeka, ktorý je môjmu srdcu najbližší. Radosť v jeho očiach je pre mňa najväčším potešením.
Čiže začína sa čajíčková kultúra (aj momentálne na stole tróni farebná šálka s prieduškovým čajom), aby som zahnala ten hnusný pocit v hrdle... a nemusela znova zúriť, keď ma doktorka pošle na maródku.
Držte prsty, nech čajíček pomôže....
Komentáre