Komické tváre, tá ľudská pýcha,
všetko sa ponára do zvláštneho ticha.
Vzdialené slová, nemajú význam…
Veď načo, aj tak upadnú do zabudnutia.
Len tikot hodín mi hovorí, že ešte nezastal čas.
Ktovie, možno, možno čas vôbec nejestvuje,
iba akýsi nekonečný chaos, či kolobeh života.
A zase slová, vety, prázdne frázy,
veľa minút bez podstaty, ktorú dnes už nikto nehľadá.
Tá si len sedí, čaká, drieme…
Hm, skúsme sa zasmiať, len tak od srdca.
Nie, nie tak ako všetci ostatní.
Plní hnevu a pohŕdania nad prostou krásou, duchom,
tými pravými hodnotami, ktoré… dnes už nikto nehľadá.
Komentáre